Slováci spustili petíciu za uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu

Autor: Patrik Lučan | 30.11.2020 o 9:00 | (upravené 30.11.2020 o 9:06) Karma článku: 2,41 | Prečítané:  302x

Hrozba ďalšieho násilia zo strany Azerbajdžanu a Turecka môže byť odvrátená iba ak sa medzinárodné spoločenstvo zodpovedne postaví k žiadosti obyvateľov Náhorného Karabachu na vlastný štát.

V posledných týždňoch sme boli svedkami vojenského útoku Azerbajdžanu proti Arménsku. Turecko poskytlo diktátorskému režimu Azerbajdžanu modernú vojenskú techniku, tréning ako aj žoldnierov medzi ktorými sú aj moslimskí džihádisti zo Sýrie.

Podpíšte petíciu za uznanie
práva na samostatnosť Náhorného Karabachu

Prečo sa bojuje o Náhorný Karabach?

Stáročná história

Náhorný Karabach, alebo Republika Arcach, je jedna z troch starovekých provincií Arménskeho kráľovstva, datuje sa do 5 storočia p.n.l. Arméni patria k najstarším kultúram na svete. Súčasný Jerevan ležiaci iba 300 km od Náhorného Karabachu bol osídlený už v 8. storočí pred našim letopočtom, rovnako ako slávny Rím.

1923

V roku 1923 bolo toto územie Josifom Stalinom pričlenené k Azerbajdžanskej zväzovej republiky v rámci ZSSR a to aj napriek väčšinovému arménskemu obyvateľstvu. Nakoľko viac než 90 percent obyvateľov boli Arméni, vedenie Sovietskeho zväzu vytvorilo pre územie politickú autonómiu vo forme Autonómnej oblasti Náhorný Karabach. Táto síce existovala v rámci Azerbajdžanskej zväzovej republiky, ale mala široké právomoci ako vlastný parlament a vládu v hlavnom meste Stepanakert.

1988

V roku 1988 sa Sovietsky zväz začal vnútorne rozpadať. Snaha karabašského obyvateľstva o pripojenie Náhorného Karabachu k Arménskej zväzovej republike sa nestretla s pochopením Azerov a Azerbajdžan reagoval 26.11.1991 protiústavným zrušením Autonómnej oblasti Náhorný Karabach.

Obyvateľstvo reagovalo vyhlásením referenda o nezávislosti, ktoré bolo zorganizované podľa demokratických štandardov. Jeho výsledkom bolo jednoznačné víťazstvo pre nezávislosť. Republika Náhorný Karabach vyhlásila nezávislosť 10.12.1991.

Tejto entite sa však doteraz nepodarilo dosiahnuť uznanie zo strany akéhokoľvek členského štátu OSN. Azerbajdžan na tento akt reagoval vojenskou agresiou a tým sa začala prvá vojna o Náhorný Karabach.

1994

V roku 1994 bolo podpísané prímerie. Výsledkom vojenského konfliktu bolo víťazstvo arménskych síl, ktoré zabezpečilo ďalšiu existenciu republiky Náhorný Karabach.

Z bezpečnostných dôvodov arménske sily zabrali aj 7 okolitých pôvodne azerbajdžanských regiónov. Od tohto obdobia sa viedli rokovania v tzv. Minskej skupine OBSE, ktorú tvoria mocnosti Francúzsko, Rusko a USA. Ich cieľom bolo konečné a mierové riešenie tohto zamrznutého konfliktu. Bohužiaľ vo svojich snahách nebola úspešná.

2016

V roku 2016 došlo k útoku zo strany Azerbajdžanu, ten však trval iba krátko. Po niekoľkých dňoch bolo podpísané prímerie.

2020

Prímerie trvalo až do konca októbra 2020, kedy Azerbajdžan opäť zaútočil. Tentokrát s väčšou silou a s cieľom dobíjať územie. Azerbajdžan bol silne podporený Tureckom nielen politicky ale aj vojensky.

Silové rozloženie strán konfliktu

  • Náhorný Karabach mal pred tohtoročným útokom približne 150-tisíc obyvateľov.
  • Arménsko má 3 milióny obyvateľov.
  • Azerbajdžan má 10 miliónov obyvateľov.
  • Medzi rokmi 2009 a 2018 výdavky na zbrojenie predstavovali 24 miliárd USD v Azerbajdžane a 4 miliardy USD v Arménsku.

Podpíšte petíciu za uznanie
práva na samostatnosť Náhorného Karabachu

Geopolitická šachová hra

Súčasný konflikt má oveľa väčší geoplitický dosah, než iba na územie Náhorného Karabachu a Arménska.

Ak sa dnes nepostavíme za práva obyvateľov Náhorného Karabachu a malej 3-miliónovej krajiny Arménsko, legitimizujeme militantnú sunitsko-moslimskú politiku Turecka, ktorá je hrozbou nielen pre demokratický svet Arménov, ale aj pre šiitských moslimov v Iráne, Grékov a v neposlednom rade aj pre samotnú Európsku Úniu.

Zastať sa v tomto konflikte obyvateľov Náhorného Karabachu je rovnako dôležité ako bolo v minulosti dôležité zastať sa Československa pri úsvite druhej svetovej vojny. Československo bolo nacistami rozdelené a ovládnuté. Nie sme ďaleko od toho, aby sa to isté stalo aj s Náhorným Karabachom.

Je novembrové prímerie riešením konfliktu?

Prímerie dohodnuté 10. novembra 2020, sa zdá byť nastolením mieru. Avšak ani zďaleka nie je.

Výsledkom ukončenia bojov je, že viaceré regióny prešli pod správu Azerbajdžanu. Nejde iba o regióny, ktoré Arménsko získalo vo vojne v rokoch 1991 - 1994. Ide aj o regióny, ktoré boli už za čias Sovietskeho zväzu, od roku 1923, súčasťou Autonómnej oblasti Náhorný Karabach a ktorú stáročia osídľuje prevažne arménske obyvateľstvo.

Súčasné zastavenie bojov nie je ani zďaleka dlhodobým riešením konfliktu. Rusko síce poslalo do oblasti mierové jednotky, ktoré budú dozerať na dodržiavanie prímeria, avšak otázka integrity a identity územia je stále otvorená. Dohoda totiž nehovorí vôbec nič o konečnom štatúte územia.

Jedinou rozumnou cestou je uznanie práva obyvateľov Náhorného Karabachu - Arcachu na vlastné sebaurčenie a rozhodnutie do ktorého štátneho celku chcú patriť.

Podpíšte petíciu za uznanie 
práva na samostatnosť Náhorného Karabachu

Naposledy bol obyvateľom Náhorného Karabachu hlas odopretý pri rozpade Sovietskeho zväzu.

Azerbajdžan využil právo odtrhnúť sa od vtedajšej federácie sovietskych štátov, neumožnil však naplnenie tohto práva obyvateľom Autonómnej oblasti Náhorný Karabach.

Súčasné nevysporiadané vzťahy sú neustálou hrozbou ďalších vojnových konfliktov. Diktátorský režim Azerbajdžanu posilnený podporou Turecka neustále živí predstavu, že Arménov treba vyhnať z celého územia.

Z histórie vieme, ako sa takéto militantné výzvy menia na systematickú perzekúciu alebo genocídu nenávideného etnika. Takéto zaobchádzanie si nezaslúži nikto, ani Arméni.

Potreba medzinárodnej ochrany

Medzinárodné spoločenstvo sa musí zasadiť o to, aby chyby spôsobené v minulosti neboli neustálou a zväčšujúcou sa ranou v súčasnosti. Uznanie práva obyvateľov Náhorného Karabachu - Arcachu na vlastné štátne zriadenie a plné medzinárodné uznanie hraníc by viedlo k dlhodobej stabilite celého regiónu.

Naša petícia je výzvou politickým predstaviteľom SR, aby využili svoj hlas a podporili právo obyvateľov Náhorného Karabachu na pokojný život a bezpečnosť. Považujeme za svoju povinnosť prejaviť solidaritu s ľuďmi, ktorí kvôli záujmom diktátorov a cudzích veľmocí prišli o právo, ktoré si my na Slovensku užívame už celé desaťročia. Právo na vlastnú krajinu.

Podpíšte petíciu za uznanie
práva na samostatnosť Náhorného Karabachu

Náhorný Karabach nie je od Slovenska tak ďaleko ako sa môže zdať.

Iniciátori petície
Patrik Lučan a Martin Horanský

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prvýkrát ide skutočne o život a slovenskí politici na to nemajú (píše Michal Havran)

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.


Už ste čítali?