reklama

Prospievajú deti homosexuálov v živote lepšie?

Je moderné používať rôzne výskumy ako podklad pri argumentácii. Bohužiaľ, neraz sa musíme prizerať tomu, ako sú tieto výskumy doslova šarlatánsky interpretované a násilne napasované do vopred vyprofilovaného ideologického konceptu. Dnes sa pozrieme na jeden z takýchto príkladov demagógie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

„Naša rodina je postavená na záväzku, že sa o seba postaráme. Chodíme do kostola, na dovolenky a bojujeme s osudom v ťažkých chvílach. V čom sme odlišní od vás? Zákaz homosexuálnych manželstiev nezmení vašu rodinu. Nezmení ale ani nás!“. Zach Wahls v roku 2011 predniesol tieto slová  pred senátom štátu Iowa (USA), keď sa prejednávala otázka legalizácie homosexuálnych partnerstiev. Wahls bol spoločne so sestrou vychovávaný dvoma ženami. Na obranu homosexuálnych partnerstiev tvrdí „Sexuálna orientácia mojich rodičov má nulový vplyv na moju osobnosť.“
Foto: www.vtdigger.org

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od satanistov k sexu

Ešte pred niekoľkými rokmi mali kresťanské hnutia plné ruky práce so slobodomurármi, židovskou loby, satanistickými metalovými kapelami a novátorskými praktikami v liturgii, dnes sa ich pozornosť viac upriamila na voľné spolužitie dvoch ľudí, plodenie detí, potraty a homosexuálne manželstvá. Posledne spomenutá téma nedá mnohým kresťanským predstaviteľom spávať. Diskusia odporcov a zástancov sa tiahnie líniou emocionálne ladených vyhlásení, náboženského presvedčenia a neraz aj výpočtom ekonomického úžitku určitých skupín ľudí. Obe strany sporu sa snažia o nachádzanie nových dôkazov, ktoré by podporili ich presvedčenia a v svetle filozofie nachádzať riešenia ťažkých morálnych dilem. Slovenskí predstavitelia názorového prúdu označovaného ako pro-life vedú skôr gerilovú vojnu než diskusiu. Presviedčanie na základe výskumov im príliš nejde, pretože sa zdá, že nedokážu komplexným dátam dostatočne porozumieť, alebo (čo je horšie) zámerne zneužívajú zložitú problematiku na stanovenie rýchlych a príliš zjednodušujúcich záverov na potvrdenie svojej predstavy o svete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prospievajú deti homosexuálov lepšie?

V roku 2012 publikoval americký profesor Mark Regnerus, pôsobiaci na Texaskej univerzite v Austine (USA), publikáciu s názvom Výskum nových rodinných foriem. V štúdii porovnáva odlišnosti v uplatnení 18 až 39 ročných ľudí, ktorí boli vychovávaní biologickými rodičmi, alebo iba jedným z rodičov, alebo boli adoptovaní alebo boli vychovávaní rodičom, ktorý žil v homosexuálnom vzťahu. Celkovo bolo porovnávaných 8 typov rodinných foriem, hlavným motívom výskumu bolo však odhaliť rozdiel vo výchove „biologických“ rodičov a „homosexuálnych“ rodičov. Ide o jednu z najväčších štúdií takéhoto typu a zrejme o prvú, ktorá poukazuje na to, že rozdiely medzi týmito typmi rodín existujú. Prieskum porovnával takmer 3-tisíc ľudí, z čoho 236 ľudí bolo zaradených v kategórii detí vychovávaných rodičom, ktorý mal aspoň raz v živote homosexuálny vzťah. Profesor Regnerus v komentári uvádza, že predošlé prieskumy nezistili rozdiely medzi výchovou detí v „tradičnej rodine“ a v rodine, kde sa o dieťa starajú homosexuálni partneri. Jeden z prieskumov dokonca tvrdí, že deti lesbičiek prospievajú v živote lepšie. S prekvapením vnímal celý vedecký diskurz okolo tejto problematiky a to ho podnietilo k práci na vlastnej rozsiahlejšej štúdii, ktorá mala prekonať viacero nedostatkov predošlých výskumov (malá vzorka, spôsob výberu respondentov a pod.). Výsledok ukázal podstatné rozdiely v 25 zo 40 sledovaných hodnôt. U detí, ktorých rodič mal homosexuálny vzťah sa napríklad zistila vyššia miera nezamestnanosti, vyššia miera depresie, preferovanie voľného vzťahu namiesto manželstva ale aj vyššia neúčasť na prezidentských voľbách. Na prvý pohľad sa zdá, že profesor Regnerus dal do rúk odporcom homosexuálnych manželstiev trójskeho koňa. Nič také sa však nestalo. Mark Regnerus je aktívnym zástancom kresťanského chápania rodiny, pôsobí v Národnej organizácii pre manželstvo, čo je americkým ekvivalentom slovenskej Aliancie za rodinu. Viacerí sociológovia sa domievajú, že ide o stret záujmov a výskum je ovplyvnený jeho osobným presvedčením. Regnerus sa napriek tomu vo výskume vyjadruje opatrne. Výskum dokázal, že existujú podstatné rozdiely medzi stabilnou a rozbitou rodinou. Na otázku do akej miery ovplyvňuje homosexualita rodičov vývoj dieťaťa však nedokáže odpovedať.
Foto: Bard Wrisley, www.bard-images.com

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samotný Mark Regnerus sa k výsledkom výskumu stavia nasledovne: „Táto štúdia nedokáže odpovedať na politické otázky ohľadne legalizácie homosexuálnych vzťahov.[1] Netvrdím, že sexuálna orientácia je zlyhaním, alebo že poznám deti, ktoré sú v súčasnosti vychovávané homosexuálnymi rodičmi. V (dnešnej) dobe, keď sú homosexuálne páry viac akceptované a podporované, môžu ich rodičia utvoriť stabilnejšie vzťahy.[2]“ A práve o stabilite vzťahov tento prieskum hovorí oveľa viac ako o rozdiele medzi „tradičnou“ a „homosexuálnou“ rodinou. Dopisovateľ amerického časopisu Slate.com William Saletan poznamenáva v komentári k prieskumu „Tieto zistenia (rozdiely) nás nemôžu prekvapiť, pretože nejde o prieskum homosexuálnych párov, ktoré sa rozhodli mať deti. Je to prieskum o ľuďoch, ktorí rozbili svoje predošlé vzťahy. U detí z rozbitých rodín, kde je rodič v homosexuálnom vzťahu, sa rozvíjajú tie isté problémy ako u detí z rozbitých rodín, kde je rodič v heterosexuálnom vzťahu.“ Saletan toto svoje tvrdenie podkladá historickými okolnosťami. Profesor Regnerus skúmal ľudí, ktorí sa narodili v období rokov 1971 až 1994, v čase keď v štátoch USA neboli homosexuálne partnerstvá legálne a mnohí takíto ľudia hľadali uplatnenie v „bežnom“ manželskom vzťahu. Ďalšou vecou, ktorá mení pohľad na výskum je fakt, že do skupiny ľudí, ktorí boli zaradení do kategórie „homosexuálni rodič“ boli zaradení všetci, ktorí uviedli, že ich rodič mal romantický vzťah s niekým rovnakého pohlavia, pričom dĺžka vzťahu nezohrávala rolu, mohlo ísť o niekoľkomesačný vzťah ako aj niekoľkoročný vzťah. Mark Regnerus uvádza, že iba 38 opýtaných [3] žilo v čase detstva a dospievania v spoločnej domácnosti s rodičom v homosexuálnom vzťahu po dobu viac než 3 roky, ďalších 198 opýtaných žilo v takomto rodinnom vzťahu kratšiu dobu, alebo vôbec nežili v spoločnej domácnosti s partnerom svojho rodiča. Regnerus predvída otázky publika a preto vo svojom komentári dodáva: „Dnešné deti gejov a lesbičiek môžu byť oveľa viac plánované, než tomu bolo pred 15 a 20 rokmi. Politické závery výskumu, pochopiteľne, nie sú jednoznačné.“ a ďalej utvrdzuje čitateľov, že výsledky prieskumu môžu rovnako použiť zástancovia ako aj odporcovia legalizácie homosexuálnych zväzkov. Nestabilita rodinných vzťahov zaznamenaná vo výskume môže byť interpretovaná aj ako výzva na rozšírenie práv homosexuálov, najmä čo sa týka manželstva. Práve stigmatizácia a upieranie práv homosexuálnym párom môže byť príčinou zhoršených výsledkov týchto rodín.Výsledky prieskumu môžu rovnako použiť zástancovia ako aj odporcovia legalizácie homosexuálnych zväzkov.
(Mark Regnerus)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvý pohľad na výsledok štúdie v nás môže vzbudzovať mylné dojmy a tak nás lákať robiť rýchle závery. Autor americkej štúdie však upozorňuje, že sám nepozná príčiny zisteného stavu. Natíska sa otázka ako tieto príčiny môžu poznať mladí kresťanskí lobisti na Slovensku, ktorí Regnerusov prieskum zahrnuli do svojej politickej agendy?

Populizmus kresťanských hnutí

Známy občiansky aktivista Patrik Daniška z organizácie Fórum života publikoval článok, v ktorom sa odvoláva na výsledky prieskumu profesora Regnerusa, odvolávku na prieskum ďalej používa aj vo svojich evanjelizačných prednáškach. Daniška svojim čitateľom ponúka výsledky prieskumu ako priamy argument nielen proti legalizácii ale aj proti akejkoľvek verejnej propagácii homosexuálnych zväzkov. Daniška vo svojom článku zamlčal fakt, že všetky typy rodín (vrátane osamelých matiek, či adoptívnych rodičov) vykazujú odlišné výsledky oproti rodine, kde sa o dieťa starajú jeho biologickí rodičia. Ako vieme, zámerné zamlčanie dôležitých faktov je jedným z účinných nástrojov demagógie. Natíska sa otázka, či verejne hovoriť o osamelých matkách a adoptívnych rodičoch, ktorí v prieskume vykazujú zhoršené výsledky oproti „tradičnej rodine“, nie je rovnako nemorálne ako o rodičoch žijúcich v homosexuálnom vzťahu? Vzhľadom na to, že osamelé matky a adoptívni rodičia sú v spoločnosti pozitívne vnímaní ako obetaví ľudia, označenie takýchto rodín za spoločensky neželané by znamenalo výraznú stratu popularity kresťanských pro-life hnutí. A takýto krok si každý populista vie dobre rozmyslieť.

Nepodľahnime pokušeniu nájsť jednoduchú odpoveď

Interpretácia zistených výsledkov je pomerne zložitá vec. Prieskum profesora Regnerusa nešiel tak do hĺbky aby dokázal odpovedať na zásadnú otázku: Prečo boli zistené rozdiely medzi rodinnými formami? Postreh Williama Saletana, že rozdiely sú očakávané vzhľadom na to, že prieskum porovnával stabilné rodiny s nestabilnými rodinami, odhalil jeden aspekt, ktorý sa pokúša nájsť odpoveď na túto otázku. Štatistiky v rukách laikov alebo bulvárnej tlače, na ktorej úrovni lavírujú aj kresťanské lobistické skupiny, sú pomerne nebezpečným nástrojom manipulácie. Bežný človek si ťažko dokáže predstaviť, aké veľké množstvo problémov a nedostatkov so sebou nesú sociologické prieskumy a ako citlivo treba narábať so získanými údajmi, najmä keď sa stávajú politickou zbraňou. Poďme sa pozrieť na analogické príklady, kedy sú štatistiky interpretované nesprávne.

Príklad 1: Osobné dojmy v interpretácii

Radi pripisujeme informáciám význam vychádzajúci z nášho subjektívneho presvedčenia alebo očakávania. Jednoduchým príkladom je počet veriacich na Slovenku. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 sa približne 76% ľudí hlási ku kresťanskému náboženstvu. Náš osobný dojem by mohol napovedať, že v krajine s tak vysokým počtom veriacich bude vysoká miera dodržiavania morálnych pravidiel. Ako je však možné, že naša spoločnosť akceptuje korupciu, xenofóbiu, či domáce násilie a to oveľa výraznejšie než ľudia v západných krajinách, kde sa ku kresťanskej viere hlási oveľa menej ľudí? Náš subjektívny pohľad narazil na realitu. Čo sa týka praktizovania viery, odhady hovoria, že počet aktívnych stúpencov cirkví je iba 10 percent. Vyvstáva teda otázka: Je štatistika správna? Áno, údaj o počte ľudí hlásiacich sa k viere je správny. Každý respondent v čase sčítania obyvateľstva uviedol to, čo práve v danej chvíli považoval za správne. Výsledok však nič nehovorí o tom, prečo respondent odpovedal tak ako odpovedal a ani o tom, či sa v živote riadi pravidlami stanovenými náboženskou morálkou. Keď zvíťazia naše osobné dojmy, potom k informácii o výsledkoch prieskumu sami dosadíme našu predstavu. V prípade Regnerusovho priekumu si kresťanskí aktivisti dosadili vlastnú vopred vyprofilovanú všeobecnú prestavu, že homosexuálne partnerstvá škodia deťom. Nie je pritom vylúčené, že ak by sa podobný prieskum vykonal v krajinách západnej Európy, kde sú homosexuálne partnerstvá dlhodobo akceptované, na rozdiel od USA, výsledok by mohol byť úplne odlišný. Tu treba ešte raz pripomenúť, že mnohé predošlé prieskumy žiadne rozdiely vo výchove detí nezaznamenali, ba dokonca v niektorých prípadoch homosexuálni rodičia kvalitatívne prevýšili biologických rodičov (ako dôvod sa zvykne uvádzať fakt, že kým biologickí rodičia sa k počatiu dieťaťa dostanú často neočakávane, homosexuálni partneri si rodičovstvo môžu starostlivo plánovať bez rizika náhodného počatia).

Príklad 2: Rozdiel medzi koreláciou a kauzalitou

Výskumy poukazujú na koreláciu medzi dvoma (alebo viacerými) sledovanými javmi, neznamená to však, že bola odhalená skutočná príčina a jej následok, teda kauzálny vzťah. Korelácia znamená, že javy A a B boli sledované v rovnakom čase. Kauzalita znamená, že jav A spôsobuje vznik javu B. Predstavme si človeka, ktorý nikdy nevidel dážď. Ponúkli sme mu album fotiek z ulíc Bratislavy. Po prezretí albumu povedal, že ľudia nosia nad hlavami dáždniky v čase keď prší a naopak, keď dáždnik nenosia, svieti slnko. Odhalil koreláciu medzi nosením dáždnikov a dažďom. Nakoľko viac informácií nemal k dispozícii, ďalej dodal, že keď ľudia dajú nad hlavy dážnik začne pršať. Z korelácie vyvodil kauzálny vzťah. My však vieme, že sa mýlil, pretože nosenie dáždnikov nie je príčnou dažďa ale presne naopak, dážď je príčinou toho, že ľudia nosia dáždniky. Rovnako, ako v tomto príklade, môžeme otočiť aj otázku týkajúcu sa výchovy detí homosexuálmi. Mohli by sme položiť otázku nasledovne: Poskytujú homosexuálni partneri menej kvalitné prostredie pre výchovu dieťaťa kvôli ich sexuálnej orientácii, alebo preto, že sú spoločnosťou stigmatizovaní? Štúdia profesora Regnerusa nedáva odpoveď na otázku, či sledované rozdiely odhaľujú kauzálny vzťah, alebo iba koreláciu dvoch samostatných javov.

Ideologicky podfarbené interpretácie

Každý, kto hľadá skutočné odpovede musí poznať obe strany tej istej mince. Sociálne štúdie nám môžu odhaliť súčasný stav spoločnosti, ale nie vždy hovoria aj o príčinách. Poznanie príčin by malo byť najdôležitejšou úlohou predtým, než budeme formulovať politické závery. Opäť tu ale narážame na ten istý probém, neschopnosť a neochota chápať širšie súvislosti. Legalizácia homosexuálnych vzťahov je trendom v celom západnom svete a je príliš zjednodušujúce, dokonca mylné, tvrdiť že sa tak deje, pretože západný svet stráca hodnoty. „Účelom manželstva je plodenie detí a rodinný život“, hovorí Daniška na jednom zo svojich verejných vystúpení [4] a poukazuje na to, že prioritou manželstva nemá byť láska. Zdá sa vám to zvláštne? Koncepcia kresťanských hnutí na Slovensku však hovorí jasne, dôležitý je ekonomický úžitok partnerov a nie ich citové väzby. A to je zároveň odpoveď na otázku, prečo tak nekompromisne vystupujú proti legalizácii homosexuálnych zväzkov. Výskumy, ako je ten od profesora Regnerusa sú ľahkou korisťou na ideologicky podfarbené interpretácie. Ak sa pozrieme bližšie na metodiku výskumu a čísla, je nám jasné, že čiernobiele videnie katolíckej mládeže sa tu nedá ani zďaleka aplikovať.

V nasledujúcej časti seriálu Kresťanské peklo sa dostaneme na prednášku evanjelizátorov, ktorí mladých ľudí učia ako správne chápať úlohu manželstva.

„Účelom manželstva je reprodukcia. Je v záujme štátu aby fungovala rodina a jej reprodukčná funkcia. Ak by sme umožnili homosexuálne manželstvá ohrozili by sme blaho manželov, deti, priateľstvá, náboženskú slobodu, kultúru spoločnosti ako aj ekonomiku štátu.“ ČOSKORO

  1. Mark Regnerus: The New Family Structures Study, 2012, s. 755

  2. Mark Regnerus: Does it really make no difference if your parents are straight or gay?, Slate.com, 2012, http://www.slate.com/articles/double_x/ doublex/2012/06/gay_parents_are_they_really_no_different_.2.html

  3. Údaj o absolútnom počte osôb je približný. Prof. Regnerus uvádza vo svojej štúdii percentuálne hodnoty v rámci sledovanej skupiny. 23% detí zaradených do skupiny „lesbická matka“ žili s matkou a jej partnerkou v spoločnej domácnosti aspoň 3 roky a iba necelé 2% detí zaradených do skupiny „otec gay“ žili s otcom a jeho partnerom v spoločnej domácnosti aspoň 3 roky, s.757.

  4. HFI.sk, http://www.hfi.sk/video/179-daniska-co-je-to-manzelstvo

Patrik Lučan

Patrik Lučan

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Príležitostný bloger, ktorý vie, že aj jeho pohľad je iba jedným z mnohých. Študoval filozofiu, dnes sa okrem toho venuje sociológii, ekonómii, internetovému marketingu a podnikaniu. Je zakladateľom internetového portálu Študentské financie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKultúrna vojnaNázoryLiterárneFinancie

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu