reklama

Kresťanské peklo - Zrodenie extrémizmu (1. časť)

Majú kresťania právo vstupovať do politiky? Sú veriaci ľudia skutočne morálni, keď konajú dobro iba kvôli vidine posmrtnej odmeny v nebi? Sú homosexuálne požiadavky na manželstvo skutočne hrozbou pre rodinu? Môže zákaz potratov zvýšiť zodpovednosť mladých ľudí v otázkach sexuality?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

Stojíme tvárou v tvár novým spoločenským výzvam. Budeme všetko iné razantne odmietať?
Foto: www.sxc.hu

Otázky viery a morálky zasahujú príliš hlboko do osobného cítenia každého z nás, do nášho videnia sveta. Ak nám niekto naruší toto videnie sveta, náš obranný mechanizmus ho označí za nepriateľa. Je len potom na nás, či k takýmto ľuďom pristúpime ako k nepriateľom, alebo ako k partnerom pre zmysluplný dialóg. Rozhodol som sa bližšie preskúmať spôsob argumentácie nových kresťanských hnutí, ktoré sa snažia o dosiahnutie priameho politického vplyvu. Črtajú sa dôležité otázky. Majú kresťania právo vstupovať do politiky? Ak áno, akým spôsobom? Možno nazerať na súčasnú snahu kresťanov o prepašovanie náboženskej doktríny do štátneho aparátu za hrozbu pre pluralitu názorov a demokraciu? Je prijateľné nanútiť vlastnú morálku aj tým ľuďom, ktorí neuznávajú náboženské fundamenty? Hľadať odpovede k obrovskému množstvu otázok sa pokúsim v sérii článkov poukázaním na sociálnu históriu ľudstva, rodiny a sexuality, taktiež odhalením mechanizmu moci, demagógie a extrémizmu. Argumenty súčasných zastáncancov kresťanskej doktríny publikované v slovenských médiách a na blogoch vnímam z veľkej časti ako emocionálne, povrchné, niekedy až naivne primitívne. Som však presvedčený, že diskusia sa môže niesť na vyššej úrovni, s rozumnými argumentami, tak ako to dokazujú aj niektorí teológovia. Otázne však je, či súčasný trend v Katolíckej cirkvi neprevalcuje kresťanskú inteligenciu bezbrehým populizmom a čiernobielym videním sveta, ktorý sa dokáže oveľa ľahšie predať masám ľudí. Dúfam, že napriek značne zhusteným myšlienkam, širokej tematickej oblasti a množstva použitých zdrojov bude pre vás nasledovné čítanie dostatočne ľahké a podnieti vás k formulovaniu nových myšlienok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zrodenie extrémizmu

Extrémizmus v modernej dobe je aktuálnejšia téma ako kedykoľvek predtým, je odpoveďou na dynamické globálne zmeny s ktorými sa neraz ťažko dokážeme vysporiadať. S postupujúcou ekonomickou globalizáciou prichádza nevyhnutne aj globalizácia politická a kultúrna. Kým v minulosti bol životný priestor ľudí o veľkosti niekoľkých kilometrov štvorcových (domov a okolité dediny), dnes sa náš svet zväčšil na plochu kontinentov a pre niektorých aj na celú planétu. Vzdialené územia, na ktorých sa samostatne rozvíjala kultúra kmeňov a národov, boli najprv dobité armádami, neskôr moreplavcami, staviteľmi železníc a finančníkmi. Starovekí Rimania, kresťanskí misionári a následne kolonizátori 16. storočia budovali základy dnešnej globálnej spoločnosti. Dnes je svet prepojený sieťou diaľníc, letištných terminálov a telekomunikačných káblov. Sloboda cestovania umožnená technológiami a politickou stabilitou ponúka každému príležitosť spoznávať cudzie krajiny, nadväzovať priateľstvá, osvojiť si nové myšlienky a kúsok z toho si doniesť domov. Mení sa náš hudobný vkus, štýl obliekania, spôsob vyjadrovania a v neposlednom rade aj to, ako nazeráme na seba a svoju úlohu v spoločnosti. Vďaka cestovaniu, masmédiám a internetu tak meníme seba a vlastnú krajinu a to oveľa rýchlejším tempom ako kedykoľvek predtým. Naša kultúra a zvyklosti nie sú izolované, sú nevyhnutne pod vplyvom celosvetových zmien. Extrémisti obviňujú druhých z vlastného strachu, neúspechu, nudy, zúfalstva alebo nenaplnených životných snov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kým mnohí z nás vnímajú súčasný svet ako nachádzať nové príležitosti a inšpirácie, sú medzi nami aj ľudia, ktorí sa nedokážu pozerať novou optikou na svet, premáha ich strach z neznámeho a strácajú tak pevnú pôdu pod nohami. Nie sú totiž chopní ani ochotní adaptovať sa na tak rýchle zmeny. V snahe o získanie akejsi istoty v živote sa uzatvárajú a združujú do komunít, kde sú skrytí pred vonkajšími vplyvmi. V týchto monolitických kruhoch sa vzájomne zdieľajú, podporujú a radikalizujú názory na okolitý svet, ktorý stojí v ostrom a negatívnom kontraste voči ich hodnotám. Namiesto pochopenia modernity a budovania vlastnej identity v rámci ponúkaných možností, sa uzatvárajú pred svetom a radikálne odmietajú všetko, čo vybočuje z ich statických a obmedzených predstáv, či už ide o vedecké poznatky a teórie, alebo o nové morálne chápanie ľudského správania. Svet ako celok podľa nich prechádza veľkou (morálnou) krízou a preto treba revitalizovať náboženské hodnoty, hľadať skutočnú autenticitu a zaujať nekompromisný postoj. Hovoria o potrebe návratu k akejsi „tradícii“. Tu ale treba upozorniť, že ide o vymyselný konštrukt, pretože tradícia v takej podobe v akej ju chápu, nikdy neexistovala. Extrémisti sú natoľko zaujatí, že nedokážu správne vyhodnocovať podnety, ich zápas je bojom medzi dvoma skupinami „my“ (ingroup) a „oni“ (outgroup), pričom rozdiely medzi skupinami výrazne zveličujú. Svoje presvedčenia často podkladajú konšpiračnými teóriami, v ktorých varujú pred spiknutím namiereným proti nim (napr. proti kresťanom a cirkvi). Nakoľko konšpiračné teórie sú spleťou poloprávd, špekulácií a výmyslov, je ich možné vyvrátiť len pomerne zložito. Stúpenci extrémizmu majú jednoduché schémy myslenia, preto zložité argumenty považujú za podozrivé a nedôveryhodné [1]. Konšpiračné teórie s jednoduchým záverom sú dostatočným dôvodom na okamžitú mobilizáciu a obranu. Obrana môže byť vykonávaná dvoma spôsobmi, buď ako totálne uzatvorenie sa pred vonkajším svetom (odstrašujúcim príkladom je pôsobenie sekty Jima Jonesa a následný masaker v Jonestowne v novembri 1978), alebo hlásanie politických utópií, činorodá verejná aktivita, ako aj militantné akcie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Extrémizmus má množstvo podôb, od náboženského fundamentalizmu, cez xenofóbiu, pravicový a ľavicový radikalizmus až po terorizmus. Vznik a vplyv extrémizmu je zložitá problematika a preto zúžim svoje rozprávanie iba na niekoľko dôležitých aspektov. Extrémizmus môžeme chápať ako dôsledok stereotypnej a prirodzenej nedôvery voči skupinám iných ľudí, nepriateľstva a taktiež mylného zovšeobecnenia (napr. „všetci Rómovia sú zlodeji“). Začleniť sa do skupiny, ktorá propaguje radikálne riešenia spoločenských otázok odborníci označujú nielen za zlyhanie sociálnej integrácie človeka ale aj za jeho psychologické zlyhanie. Extrémisti sú tí, čo obviňujú druhých z vlastného strachu, neúspechu, nudy, zúfalstva alebo nenaplnených životných snov. Veríme, že zlými skutkami sa ľudia môžu dostať do pekla. Máme právo ich ochraňovať proti ich vôli a vziať im slobodu aj keď oni v kresťanské peklo neveria?
Foto: Inferno (autor nezmámy), wikimedia.org

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Láska, rodina a tradícia

V poslednom čase sa začali verejne a politicky angažovať nové organizácie hlásajúce sa ku kresťanským ideálom. Slová ako „láska“, „rodina“ a „tradícia“ sa stali ich mantrou, opakujúcou sa frázou, ktorá má byť marketingovým ťahákom pre tých, ktorí kresťanstvo vnímajú ako osobnú filozofiu. Parazitovaním na ušlachtilých ideách kresťanstva tieto organizácie získali legitimitu pre svoju činnosť, posvätenú najvyššími predstaviteľmi cirkvi, Konferenciou biskupov Slovenska. Organizácie ako Aliancia za rodinu, Fórum života, Centrum pre bioetické otázky, Inštitút Leva XIII. a ďalšie bojujú za kriminalizáciu potratov, za ústavnú definíciu manželstva muža a ženy a proti sexuálnej výchove detí na školách. Ideály kresťanstva zúžili na jedinú myšlienku a tou je určovať normy sexuálneho správania všetkým ľuďom. Kým v časoch komunizmu boli práve kresťania tými, ktorí sa hlasne postavili proti útlaku jednej ideológie a za demokraciu, dnes sú oni tými, ktorí chcú tento útlak aktívne presadzovať v mene vlastnej ideológie, proti záujmom homosexuálov, proti znásilneným ženám, proti nevyliečiteľne chorým, proti sexuológom a učiteľom, proti sociálnym úradom ako aj proti sekulárnym humanistom (liberálom). Obávajú sa toho, že po prvých ústupkoch voči požiadavkám moderného človeka prídu nevyhnutne ďalšie a ďalšie a kresťanom tak budú nanútené hodnoty, s ktorými sa nestotožňujú. Pochopiteľne, každý človek považuje za potrebné nájsť vyváženosť medzi požiadavkami iných ľudí a svojimi vlastnými požiadavkami. Vieme, že extrémisti vo všeobecnosti konsenzus odmietajú. Kým moderný človek často rozširuje chápanie osobnej slobody, snahou kresťanských hnutí je tento pojem slobody zúžiť a zodpovednosť za osud jednotlivca odovzdať do rúk prísne prohibičných zákonov. Zdá sa, že ideály kresťanstva sa celkom ľahko dajú použiť ako nosič náboženského fundamentalizmu, euro-skepticizmu, politickej utópie ideálneho poriadku ako aj fašizmu. Spĺňajú spomenuté organizácie atribúty extrémizmu? Niektorí kresťania odporúčajú homosexuálom stretnutie s exorcistom. Veria, že ich odlišná sexuálna orientácia je spôsobená diablovým pokúšaním.
Foto: Autor, screenshot Facebook.com

Pravda z nebies

V nasledujúcich častiach nášho seriálu budeme analyzovať názory a vyhlásenia vyššie spomenutých kresťanských organizácií a jednotlivcov a pokúsime sa zistiť v čom spočíva zdanlivé odmietanie modernej doby ako celku. Je to neznalosťou histórie sociálneho sveta, alebo sú títo ľudia skutočne Boží poslovia, ktorí nám zjavujú pravdu z nebies?

Na pomoc si zoberieme vyjadrenia uznávaných odborníkov zo sociológie, psychológie, ekonómie a rétoriky. Všímať si budeme hlavne nasledovné charakteristiky extrémizmu a spôsob šírenia demagógie [2].

  1. Potreba zakotvenia na spoľahlivom fundamente, ktorý má byť stálou oporou.
    Napr. „hodnoty ktoré nám dal Boh sú vždy a všade platné aj pre neveriacich“.

  2. Odstránenie neistôt a pochybností. Vlastné názory a presvedčenia sú vyhlasované za univerzálne platné.
    Napr. „každé dieťa chce mať otecka a mamičku, žiadne z nich nechce mať homosexuálnych rodičov“.

  3. Odmietanie konštruktívneho dialógu, nevôľa docieliť spoločenský konsenzus.
    Napr. „eutanázia je neprípustná, iba Boh môže rozhodovať o našom živote“.

  4. Diskreditácia oponentov poukazovaním na ich súkromný život.
    Napr. „keďže Freud mal pomer so sestrou svojej manželky, jeho teórie sú pochybné“.

  5. Čiernobiele videnie sveta a hľadanie nepriateľa, ktorý je za všetko zodpovedný.
    Napr. „homosexuálne manželstvá ohrozujú tradičnú rodinu“.

  6. Z konkrétnych príkladov sa nesprávne vyvodzujú všeobecné závery, chybná indukcia.
    Napr. „v jednej nemeckej škole učiteľka predvádzala malým deťom navliekanie kondómov, sexuálna výchova je zlá, lebo bude prebiehať týmto spôsobom aj na Slovensku“.

  7. Šírenie poplašných správ, tzv. HOAX.
    Napr. „hrozbou pre spoločnosť je odstránenie pojmov otec a matka z úradných dokumentov“.

  8. Potreba jednoduchých odpovedí na zložité problémy. Redukcia komplexných a mnohoznačných súvislostí na niekoľko princípov a poučiek.
    Napr. „sexuálna revolúcia a homo lobby spôsobujú rozpad rodiny“.

Príklady z praxe

Závisť a neprajnosť

Kresťanské organizácie vypracovali dokument v ktorom vypočítali výšku štátnych príspevkov pre organizácie pracujúce s agendou rodovej rovnosti (LGBTI). V roku 2012 tak mali byť poskytnuté financie v celkovej výške 418 000 Eur. Hovorca Pochodu za život, Tomáš Kováčik, vo svojom článku o homosexuálnej loby kritizuje štát za podporu aktivít ich názorových rivalov. Kováčik píše, že tieto peniaze mali byť radšej použité pre centrá voľného času, alebo týrané matky. Zabudol však čitateľov svojho článku upozorniť na to, že v tom istom roku Katolícka cirkev získala od štátu 21 miliónov Eur určené na platy duchovných a hradenie režijných nákladov biskupských úradov. Táto suma je  až 50-násobne vyššia než suma, ktorú získali organizácie LGBTI. Aj tieto milióny považuje Kováčik za plytvanie štátnymi peniazmi? Alebo zabudol na 8. božie prikázanie, ktoré mu zakazuje byť neprajným a závistlivým?

Arogancia

Poslanec Štefan Kuffa (OĽaNO) v rozhovore pre týždenník Život uviedol, že považuje za normálne ak oponentom „natvrdo“ povie čo si myslí:: „Jeden kolega v parlamente o sebe hovorí, že je bývalý miništrant aj katolík, a jedným dychom dodáva, že je rozvedený. Čo mu mám povedať, že je dobrý? (...) Keď je niekto zlý, tak je zlý. Dobré je dobré, zlé je zlé a skazené skazeným.“ Otázkou zostáva, či by pán poslanec považoval za primerané keby sme na základe jeho názorov vyhlasovali, že „Kuffa je skazený arogantný muž“. Označiť druhých ľudí negatívnymi pojmami vyžaduje kus odvahy čeliť rovnakým reakciám z opačnej strany. Nik z nás si predsa o sebe nemyslí, že je zlý alebo skazený. Je Kuffovo jednanie s ľuďmi, ktorí majú iné životné skúsenosti a zastávajú iné hodnoty, prínosné pre riešenie spoločenských otázok? Psychológovia sa zhodujú, že jednoznačne nie.

Konšpiračná teória

Nemecká kresťanská spisovateľka Gabriele Kuby sa dostala do povedomia Slovákov knihou Globálna sexuálna revolúcia, ktorá bola v roku 2013 vydaná v krajinách východnej Európy a podporila tak formovanie radikálnych kresťanských frakcií. V knihe rozvíja konšpiračnú teóriu celosvetového sprisahania proti kresťanom a Katolíckej cirkvi, pričom hnutie LGBTI má byť nástrojom na deštrukciu večne platných hodnôt. Kuby hovorí o sprisahaní priamočiaro a jednoducho: „Ľavicoví ateistickí intelektuáli pripravovali pole na siatie, médiá vykonali sexualizáciu más, psychológovia a vedci sociálnych vied, očarení mocou, že budú môcť človeka a spoločnosť formovať podľa svojich cieľov, dodávali metódy sociálneho inžinierstva, Rockefellerovci a Fordovci dali k dispozícii potrebný kapitál, politické inštitúcie sa stali vykonávateľmi programu. Ich cieľom je: redukcia svetovej populácie. [3]“, pričom dodáva „Sexuálna revolúcia (sa) politicky uskutočňuje útokom na základné demokratiké slobody, namiereným predovšetkým proti kresťanom. [4] (...) To by mohlo byť vysvetlením, prečo mocenské elity podporujú hnutie feministiek a homosexuálov a po celom svete činné organizácie podporujúce potrat [5]“ .

V nasledujúcej časti sa dozviete ako kresťanské organizácie šíria mýtus o tradičnej rodine a ako na jeho základe budujú politické stratégie.

„Návrat k tradičnej rodine nie je možný už len preto, lebo v obvyklej idealizovanej podobe, ku ktorej sa zástanci tradície hlásia, vlastne nikdy neexistovala; mala príliš veľa autoritárskych čŕt, na to, aby sme tento model mohli opäť použiť.“ (Anthony Giddens, sociológ) STREDA, 12. marca

  1. Josef Kasal: Extremismus, Benepal, Hradec Králové 2012

  2. Jednotlivé body sú spracované na základe publikácií:
    Josef Kasal: Extremismus, Benepal, Hradec Králové 2012
    Ján Lysý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike, IURA Edition, Bratislava 2005
    Trish Roberts Miller: Ways to Get Suckered, Texaská univerzita v Austine, http://www.drw.utexas.edu/roberts-miller/handouts/getting-suckered

  3. Gabriele Kuby: Globálna sexuálna revolúcia, Lúč, Bratislava, 2013, s. 60

  4. Tamtiež, s. 23

  5. Tamtiež, s. 40

Patrik Lučan

Patrik Lučan

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Príležitostný bloger, ktorý vie, že aj jeho pohľad je iba jedným z mnohých. Študoval filozofiu, dnes sa okrem toho venuje sociológii, ekonómii, internetovému marketingu a podnikaniu. Je zakladateľom internetového portálu Študentské financie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKultúrna vojnaNázoryLiterárneFinancie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu