reklama

Pochod za život, dozerať a trestať

Demonštrovať svoj názor proti niečomu je vždy jednoduchšie ako dlhodobo a systematicky ponúkať rozumné riešenia. Pochod za život, ktorý sa prednedávnom konal v Košiciach, naštartoval verejnú diskusiu o umelom prerušení tehotenstva a ľudskej sexualite ako takej. Či je to téma vhodne načasovaná, nechám na posúdenie každého z vás. Pochod za život bol označený ako jedna z najväčších verejných akcií od roku 1989. To dokazuje, že Slovensko je krajina, kde má katolícka cirkev oveľa väčší v plyv ako sme si ochotní pripustiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (116)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: videoklip Crimen Sollicitationis, Ska-P)

Sex ako animálny vzťah

V otázke ľudskej sexuality je katolícka cirkev veľmi jasne a striktne vyhradená. Okrem umelého prerušenia tehotenstva je cirkev zásadne proti homosexuálnym partnerstvám, antikoncepcii ako aj proti eutanázii. Prečítajte si predošlú vetu ešte raz a pochopíte o čom celý protest v Košiciach bol. Všimnime si jeden zásadný fakt, kým sekulárna občianska spoločnosť sa snaží dať svojmu presvedčeniu racionálny a logický základ, spoločnosť klerikov k tomu nie je nútená. Potom na svetlo sveta vylezie skomolenina nezmyslov, ktoré by sekulárna spoločnosť nemala akceptovať. Ak chcete riešiť problém potratov, poďme účinnejšie riešiť problematiku ochrany. O antikoncepcii, či kondómoch však cirkev neche ani počuť. Cirkev totiž sex vníma ako čisto animálny vzťah potreby rozmnožovať sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dozerať a trestať

Zákon a trest sa zdá byť vždy jednoduchšie riešenie ako pozitívna motivácia. Otvorte akúkoľvek psychologickú alebo motivačnú knižku a dozviete sa, že ľudí presvedčíte iba pozitívnym príkladom. Zákazom a trestaním síce potvrdíte svoju moc nad človekom, určite ho však nepresvedčíte o svojej pravde. Toto cirkev nepochopila a napriek moderným poznatkom o človeku sa neustále stavia do pozície toho, kto musí nastoliť normy, hoci aj násilným spôsobom. Katolícky kňaz Marián Kuffa sa v nasledovnom videu pýta: „Tvoja trojročná dcéra ťa poprosí o nôž, podáš jej ho?“, pochopiteľne nasleduje odpoveď „nie“. Túto odpoveď Kuffa použije ako zdôvodnenie, prečo treba niektoré neprijateľné veci zakázať aj dospelým ľuďom. Pre mňa podivný argument, nakoľko dospelí ľudia nie sú deti a vzťah medzi nimi je prakticky rovnocenný. No ale dobre, vychádzame z toho, že zákony usmerňujú spoločenské konanie a je to prijateľné ak sa dajú racionálne zdôvodniť. Čo tak ale niektoré požiadavky, ktoré odzneli v Košiciach? Dogmaticky je zdôvodniteľná aj tá najväčšia hlúposť, racionálne a historicky určite nie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žena, žena a ich dieťa

Po skončení druhej svetovej vojny sa mnoho mužov nevrátilo späť k svojim manželkám. Ekonomika tretej ríše bola na kolenách a nebolo treba ani hyperinfláciu aby bolo každému jasné, že hospodársky rast bude hudbou ďalekej budúcnosti. Osamelé mamičky sa vzájomne dávali dokopy a spoločne začali spravovať domácnosti a starať sa o deti. Finančne ako aj sociálne to bolo výhodnejšie, než zostať sama. Napriek tomu, že tieto ženy sa neoznačovali za lesbičky, šli do partnerského vzťahu s inou ženou a len ťažko možno očakávať, že vždy voči sebe zostali emocionálne alebo sexuálne chladné. Dnes by sme takéto spolunažívanie nazvali registrované partnerstvo spojené s výchovou detí. Nič zvláštne sa neprihodilo, celá ďalšia generácia nemcov nevyrástla v homosexuálov, nedošlo k zrúteniu inštitútu rodiny, ani k demoralizácii spoločnosti. Jednoducho, tak ako v minulosti aj dnes platí, že každý z nás žije svoj život najlepšie ako vie a prispôsobuje sa životným podmienkam. Tak ako homosexuáli vyrastajú v heterosexuálnych rodinách, tak isto v homosexuálnych rodinách môžu vyrásť heterosexuáli. Osobne poznám takých ľudí, takže ťažko ma niekto presvedčí o opaku recitovaním slov z biblie. Ozaj a čo keby sa ozvali Vesmírní lidé a tvrdili by, že podľa ich náboženského presvedčenia je homosexuálny vzťah ľudí najlepší na výchovu detí? Kto by mal ustúpiť zo svojich požiadaviek?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevyjednávame, nechceme ani A ani B

Cirkev nechce potraty, ale nechce počuť reči ani o antikoncepcii, odmieta teda následky ako aj dostupné riešenie. Jediné prijateľné stanovisko je trestať ženy a lekárov, ktorí vykonajú potrat a zakázať ľuďom mať sex za účelom upevňovania sociálnych väzieb a umožniť im iba plodenie detí. Uvedomujú si tie dvadsaťročné dievčiny za aké myšlienky sa postavili na košických uliciach? Mám jednu známu, ktorá na protest išla. Na otázku prečo tam ide odvetila veľmi jednoducho „Idú tam kamaráti, bude dobre“. Dúfam, že pomer medzi presvedčenými a tými, čo tam išli kvôli „vzrušeniu“ bol pre organizátorov prijateľný. Zaujímavosťou je taktiež to, že hlavný organizátor Pochodu za život Tomáš Kováčik nechcel v rozhovore s Karolom Sudorom jasne pomenovať (a priznať) aký je ich postoj voči ženám, ktoré na potrat idú. V rozhovore spomína žiadosť o zmenu legislatívy tak, aby bol potrat trestným činom, bál sa však pomenovať tieto ženy za vrahyne. Možno to znie ako slovná hračka, je to však oveľa vážnejšie zistenie na základe ktorého sa opäť pýtam: Uvedomujú si všetci tí mladí ľudia následky svojho konania, to že chcú niekoho poslať do väzenia? To predsa nie je iba otázka akého nevinného pro-life odstavca písaného v zbierke zákonov, ide predsa o to niekomu zobrať roky života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde ste boli keď horelo?

Mladí ľudia sú tí, ktorí radi robia zmeny a je to neraz dobré. Taktiež, napriek nesúhlasu, považujem za dobrý znak, že sa dokázali zorganizovať ľudia na pochod do Košíc. Stále sa však pýtam samého seba, ako pred rokmi, keď som sledoval na katolíckych omšiach mladého kaplána kázajúceho starším ľuďom svoje čerstvo nadobudnuté znalosti zo školy. Môže niekto, kto nevidel, nezažil a kto neprecítil hovoriť iným ľuďom ako majú žiť? Bola na demonštrácii žena, ktorá z nejakého dôvodu musela podstúpiť potrat, aby zachránila seba, alebo aby dieťa nepriviedla do svojho chudobného sveta? Bol tam muž, ktorý cíti náklonnosť k inému mužovi? Uvedomujú si mladí kresťania, že bojujú proti ľuďom, ktorí už bez ich „pomoci“ majú dosť ťažký život a o svojich starostiach nemôžu hovoriť verejne? Kde boli kresťania, keď sa schvaľovali sociálne reformy, keď sa namiesto detských ihrísk a parkov stavajú príšerné obchodné centrá aké nevidíte ani v západnej európe (aký je morálny kredit cirkevných hodnostárov, keď predávajú svoje pozemky na takéto projekty)? Kde sú kresťania, keď mestskú zeleň lemujú psie výkaly a mladé mamičky musia doslova bojovať o kus trávnika? Vari na takéto problémy nemusí existovať národná legislatíva? Množstvo podobných otázok ma presviedča o tom, čo som spomínal vyššie a to, že ísť demonštrovať za zákaz naoko zlých vecí je oveľa pohodlnejšie, než robiť skutočne pozitívne zmeny v prospeh všetkých ľudí.

Pokoru chce Boh, nie cirkev

Skromnosť a pokora je oslavovanou vlastnosťou vo svätom písme. Skromný a pokorný je však ten, kto viac načúva ako káže, ten kto sa pýta namiesto toho aby odpovedal na otázky, ktorých odpovede si vyžadujú nielen bohaté vedomosti ale aj bohaté skúsenosti. Výborný kresťanský mysliteľ, katolícky kňaz Tomáš Halík hovorí o úlohe cirkvi ako o tej, ktorá by nemala ponúkať odpovede a riešenie na všetko, ale mala by byť cirkvou, ktorá putuje a hľadá boha a pravdu cez kladenie otázok. Taká cirkev však na Slovensku navonok neexistuje. Biskupi radi kážu, riešia politické záležitosti ale pritom nenesú žiadnu právnu zodpovednosť za svoju rodinu, ani za štát a zákony. Že vám to niečo pripomína? Áno, stredoveká cirkev nikoho právne neobvinila ani neposlala na hranicu. Cirkev nepohodlných ľudí predávala svetskej moci, vykonávateľmi rozhodnutí boli mocipáni a vysokí štátni úradníci, cirkev „iba“ poťahovala nitkami.

Chce to otvoriť svoju myseľ

Ale vráťme sa naspäť k našej otázke. Myslím, že cez osobnú slobodu dokáže človek pochopiť mnoho vecí. Pochod v Košiciach ukázal, že sú tu ľudia, ktorí chcú pre svoje predstavy o svete zmeniť celú spoločnosť. Naopak, pochod za práva homosexuálov nemal snahu o zmenu rodiny ani zmenu spoločnosti, títo ľudia iba žiadali práva pre seba samých a mali na to racionálne argumenty s ktorými je možné na slušnej úrovni polemizovať. V Košiciach by totiž polemizovanie bolo najskôr popieraním slov svätého písma a to je bohužiaľ neprípustné.

Pozrite si tiež

Výpoveď znásilnenej ženy: Interrupcie, znásilnenie a spoločenská diskusia
Zachraňujeme plody, na deti však kašleme: Pochod za život na život zabudol
Kresťania podliehajú masovému klamstvu: Klamať ako kresťan
Ako viera ovplyvňuje naše životy (v angličtine): Richard Dowkins: The God Delusion

PS: Ak má niekto záujem vyjadriť svoj názor, nech je akýkoľvek, rád si ho prečítam ako samostatný článok na blogu. Prosím o slušnosť, diskusiu nepoužívajte pre vulgárne útoky na katolícku cirkev, to nie je mojím zámerom.

Patrik Lučan

Patrik Lučan

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Príležitostný bloger, ktorý vie, že aj jeho pohľad je iba jedným z mnohých. Študoval filozofiu, dnes sa okrem toho venuje sociológii, ekonómii, internetovému marketingu a podnikaniu. Je zakladateľom internetového portálu Študentské financie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKultúrna vojnaNázoryLiterárneFinancie

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu