Keď som pred niekoľkými mesiacmi spustil do prevádzky webovú stránku Študentské financie, ktorá ponúka vysokoškolákom informácie o možnostiach financovania svojho štúdia, najmä sociálnymi štipendiami, nemyslel som si, že prvá otázka ktorú sa ma väčšina ľudí spýta je „prečo to robíš?”. Pri odpovedi, že je to najmä z presvedčenia, nechápavo pokrútia hlavou. Napriek tisíckam návštev som na stránke nepublikoval doposiaľ jedinú reklamu, ktorá by mi priniesla na účet čo i len cent. Jednoducho, neriešim to. Oveľa viac sa teraz zameriavam na zdokonaľovanie stránky, tak aby bola v prvom rade užitočná pre návštevníkov.
Nakupovanie je hľadaním šťastia
Peniaze sa stali merítkom nielen bohatstva, úspechu či sociálneho statusu ľudí, ale sú aj prostriedkom na kúpu šťastia. V konzumnej spoločnosti je šťastie spojené s kúpou veci. Neustále inovácie, rozmanité chute, krajšie obaly a lepšie služby sú len spôsobom ako znovu a znovu zažívať ten príjemný pocit dosiahnutia čohosi nového. Eufória po každom nákupe je však iba krátkodobá, preto vyžaduje pravidelne dopĺňať. Nakupovanie je hľadaním šťastia, ktoré na chvíľu príde a potom aj rýchlo zanikne. Tí, ktorí majú nedostatok peňazí, tak trpia pocitom nenaplnenosti seba samého ako ľudskej bytosti, sú odstrčení na perifériu nielen spoločenského života ale aj perifériu veľkomiest. Sociológ Zygmund Bauman vystihuje podstatu tejto veci v článku nedávno publikovanom na SME.
Kupujte jedine pekné, drahé a kvalitné
Viacerí moji známi sú svojou situáciou doslova frustrovaní aj keď sa tvária, že majú svoj život pod kontrolou. Ich nespokojnosť sa odráža v slovách, ktoré neustále opakujú túžbu kúpiť si niečo pekné, drahé, či kvalitné. Jednoduché naplnenie vzťahmi s druhými ľuďmi, zažívaním spoločných zážitkov, možno aj celkom obyčajných, vo veľkej miere zatieňuje predstava vlastnenia vecí, pre ktoré sa človek nemusí toľko snažiť ako pre získanie priateľstva. Veci nie sú tak neisté ako vzťahy a netreba im venovať pozornosť, voči veciam netreba byť chápavý ani tolerantný, veci jednoducho a rýchlo vymeníme za nové, len čo nás omrzia. Vlastníctvo drahých alebo unikátnych vecí nám ponúka taktiež určité uspokojenie v podobe spoločenskej prestíže. Prestíž si však netreba zamieňať za úprimný záujem o osobu ako takú. Dnes populárny pojem „zlatokopka” celkom presne vystihuje podstatu takejto prestíže, kde je muž pre ženu len cestou k získaniu finančného bohatstva.
Šťastie je vecou prežívania, nie vecí naokolo
Robiť veci z presvedčenia má trochu staromódny cieľ. Byť niekomu nápomocný, prekonať vlastné limity, naučiť sa nové veci, pochopiť isté súvislosti a následne na to zdieľať svoje poznatky s druhými - to je niečo, čo sa jednoducho nedá lentak kúpiť v obchode. Je to cesta, ktorá si vyžaduje nápad, cieľ, odhodlanie, odriekanie, dlhodobú stratégiu. Je to cesta osobného napredovania, ktoré si na rozdiel od nakupovania vyžaduje veľké úsilie. Mnohí ľudia, ktorých poznám, si vedia len ťažko určiť vlastné priority, oveľa ľahšie sa prispôsobujú požiadavkám druhých. V práci strávime viac než polovicu svojho života, avšak ako bežný zamestnanec len ťažko môžeme realizovať svoje osobné predstavy. Čo po práci? Rezignovať z únavy? Nechať si šťastie naprogramovať reklamou? Nájsť si vlastné ciele a snažiť sa ich neustále prekonávať je presným opakom konzumu. Ciele nás robia šťastnejšími a šťastie je hlavne vecou vnútorného prežívania, nie vecí naokolo. V konzume sa rýchlo zbavujeme vecí, ktoré nám neslúžia tak ako chceme a nahradzujeme ich inováciami alebo úplne odlišnými vecami. Naopak, pri zdokonaľovaní seba samého narážame na prekážky, ktoré nás neraz môžu vrátiť na začiatok, avšak znova a znova sa pokúšame dostať k stanovenému cieľu.
Každá zmysluplná práca je pomocou
Verím tomu, že byť užitočným je užitočné. Byť pomocou neznamená slepo poslúchnuť druhého a čakať na jeho príkazy - to je otroctvo. Byť darcom nemôže byť niekto, kto nebol obdarovaný a tak isto byť nápomocným nemôže byť niekto, kto pomoc nepocítil (rozmaznané dieťa sa ťažko stane filantropom). Pomoc pre mňa znamená aktívnu činnosť do ktorej človek zapája všetky svoje schopnosti, nielen manuálnu zručnosť, ale aj svoje poznatky a um. Každá zmysluplná práca je nielen pomocou pre druhého ale aj pre toho, kto ju tvorí. Preto sú pre mňa cenné všetky poznatky z oblasti školstva, sociálnych štipendií, úverových systémov, práva ako aj PR, ktoré pri tvorbe projektu Študentské financie neustále získavam. Je to rozšírenie obzoru vo svete v ktorom žijem.
Ležať na lehátku a mať v p
Ležať na lehátku a mať v p...i by som mohol aj ja (presne tak ako to spievajú Horkýže slíže). Mohol by som tvrdiť, že som unavený, nemám čas ani peniaze, neviem to robiť, nevyznám sa, alebo že mám rôzne rodinné povinnosti. Rozhodol som sa však vykročiť inou cestou, keďže tá prvá nie je pre mňa zaujímavá. Aká je tá vaša cesta? Aké máte skúsenosti, aký je svet, ktorý ste si osvojili VY? Rád sa nechám inšpirovať, smelo píšte dolu v komentároch.