Kresťanský mýtus o tradičnej rodine

Autor: Patrik Lučan | 12.3.2014 o 8:56 | (upravené 12.3.2014 o 9:56) Karma článku: 15,79 | Prečítané:  10985x

Aliancia za rodinu, prezidentskí kandidáti ako aj ďalší kresťanskí aktivisti bojujú za ideál kresťanskej rodiny, ktorý má byť napevno zakotvený v Ústave SR. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, o čo im vlastne ide? Čo je to tradičná rodina a čo nám hovorí história ľudstva?

Ilustračné foto
Francúzsko zažilo niekoľko masových demonštrácií pod hlavičkou organizácie „La Manif pour Tous“ (Demonštrácia za všetkých). Protestujúci sú presvedčení, že zrovnoprávnením homosexuálnych manželstiev a legalizovaním inštitútu náhradnej matky je ohrozená morálka a súčasný model rodiny. Svoju argumentáciu postavili na citlivej téme, že poznajú najlepší záujem všetkých detí. Na rozdiel od slovenských organizácií ponúkajú francúzski aktivisti vecnejšiu argumentáciu.
Foto: www.lamanifpourtous.fr

Hovorí sa, že rodina je základ spoločnosti a štátu. Taktiež sa hovorí o tom, že rodina je v kríze kvôli pomerne vysokej miere rozvodovosti, či kvôli požiadavkám LGBTI komunity. Takéto a podobné výroky o rodine sa stali základom pre politické agendy mnohých kresťanských organizácií a politikov. V nasledujúcom článku sa pokúsime odhaliť skutočnú príčinu toho, čo sa označuje ako „kríza rodiny“. Prežíva rodina skutočnú krízu, alebo ide o elementárnu neznalosť histórie sociálneho sveta, tých ľudí, ktorí hrdo vyhlasujú, že poznajú recept na šťastné usporiadanie spoločnosti?

Ako vyzerala rodina v minulosti?

Rodina v minulosti nebola tým, čím je dnes. Spoločnosť bola rozdelená do rodín, ktoré fungovali ako samostatné ekonomické, sociálne ale aj vzdelávacie inštitúcie. Do domácich prác a výroby boli zapojení všetci členovia, vrátane detí, vzdelávanie bolo iba minimálne a týkalo sa hlavne rodinného remesla, ktoré sa dedilo, neexistovala možnosť slobodného výberu povolania. Na úrovni rodiny sa riešili základné otázky prežitia jednotlivcov, ale aj sexuálne správanie a reprodukcia. Domácnosť často tvorili nielen manželia a ich deti, ale aj súrodenci, starí rodičia a služobníctvo, preto sa tento model označuje ako rozšírená rodina. Obmedzenosť celého života na domácnosť a jej bezprostredné okolie bola pre spoločnosť charakteristická. Štát v takej podobe, ako ho poznáme dnes, neexistoval. Záujem o občana zo strany feudálov alebo štátu bol prakticky minimálny, zužoval sa iba na povinnosť platiť dane. Jedinec bol teda závislý od rodinného kruhu, ktorý tvoril jeho jediné zázemie, tu napĺňal svoje každodenné potreby, tu nachádzal istotu a bezpečie. V spoločnosti panovala vysoká nedôvera voči cudzincom a ľuďom, ktorí nepatrili do žiadnej z domácností. Stratou rodiny človek strácal aj vlastnú identitu. Byť tulákom v stredoveku znamenalo vystaviť sa nebezpečenstvu podozrievania a odmietnutia, tuláci boli považovaní za nebezpečných a prakticky nemali žiadne práva. V rodine bol človek súčasťou komunity ľudí, s ktorou zdieľal spoločný priestor, praktizoval remeslo, ekonomicky sa podieľal na chode domácnosti, strážil a obraňoval svoje územie, napĺňal sexuálne potreby, vychovával deti, ktoré sa na sklonku života o neho postarali. Manželstvo a láska kedysi k sebe nepatrili, išlo o čisto pragmatické rozhodnutie. V predmodernej Európe sa manželstvo uzatváralo obvykle z majetkových dôvodov, do zväzku ľudia nevstupovali s veľkým citovým očakávaním. Cyklus života rodiny sa týkal hlavne výchovy detí. Zachovalé dokumenty ukazujú, že citová náklonnosť sa vyvinula až v priebehu spoločného života, vzťahy síce láskou nezačínali, neraz však láskou končili. [1] Existenčne vynútená súdržnosť celej domácnosti bola jedným z hlavných dôvodov zanedbateľnej rozvodovosti. [2] Treba si uvedomiť, že život človeka býval oveľa kratší, v 17. storočí sa ľudia dožívali približne v priemere 40 rokov (dnes je priemerný vek v EU cca 80 rokov). Sociológ Jan Keller v tejto súvislosti hovorí: „Manželské zväzky boli pretrhávané smrťou s podobnou frekvenciou, s akou sa dnes ukončujú rozvodom.“ [3] Šance rozvedeného nájsť si nového partnera a založiť si rodinu boli minimálne a preto bolo takéto rozhodnutie vysoko rizikové. Ľudia k otázke rozvodu nepristupovali z morálneho hľadiska, ale z čisto praktického.

Vznik byrokracie a sociálny štát

Spoločne s vývojom štátu a neustálych bojov o nové územia vzišla potreba financovať drahé vojenské operácie. Armády sa spočiatku formovali regrutovaním dobrovoľníkov, ktorí boli do boja zvolávaní v čase konfliktu, neskôr však vzišla potreba štátu viesť svoju vlastnú a stálu armádu, pripravenú bojovať kedykoľvek. Na to však bolo potrebné množstvo peňazí. Kto iný, než bežný ľud, mohol byť zdrojom tak veľkého kapitálu? Štát preto hľadal spôsoby ako pravidelne a efektívne vyberať dane. S touto požiadavkou, ako píše Jan Keller, sa priamo spája rozvoj byrokratického aparátu, úradnej moci, ktorá nielenže zabezpečovala výber daní ale vyvinula sa v celistvý mechanizmus kontroly, postupov a štandardov, aby nedochádzalo k zneužívaniu postavenia úradníkov a aby sa k panovníkovi vyzbierané dane skutočne dostali (často sa predtým stávalo, že úradník väčšinu peňazí spreneveril a na kráľovský dvor sa dostala len malá časť z daní). Akonáhle bola rodina vtiahnutá do záujmov štátnej politiky, malo to výrazný vplyv na jej spoločenskú úlohu. Svojvoľným a častým zvyšovaním daní utrpeli mnohé rodiny, roľníci strácali pôdu, prichádzali o majetky ako aj o živnosť. Rodina ako ekonomický celok sa začala rozpadať a ľudia sa spájali do väčších remeselných spoločenstiev, ktoré im poskytovali určité ekonomické a spoločenské výhody (napr. na Slovensku evidujeme zakladanie cechov v 15. storočí).

Už nie je ekonomicky nevyhnutné mať rodinu, ale mať pravidelný príjem a číslo sociálneho poistenia.

Ďalší významný krok v zmene usporiadania spoločnosti predstavovala industriálna revolúcia v 19. storočí, ktorá ekonomickú silu rodín a remeselníkov združila do tovární a začlenila ich do systému veľkovýroby, kde príslušnosť k rodine celkom stráca svoj význam. Rozvíja sa manufaktúra, strojová výroba, robotnícka disciplína a neskôr aj úzka profesná špecializácia. Dovtedy sa remeslo prevádzkovalo v domácnosti a všetci členovia rodiny participovali na výrobe. Industrializácia vytrhla ľudí z rodinného kruhu a zasadila ich do nového prostredia továrne, v ktorom sa vykonávala pracovná činnosť pod dozorom zamestnávateľa. Pracovný a rodinný život sa striktne rozdelil. O storočie neskôr začal štát masívne podporovať vzdelávanie, ktoré prinieslo zvýšenie počtu kvalifikovanej pracovnej sily a vzdelania. Spolu so zvyšovaním vzdelania začala rásť životná úroveň obyvateľstva. Paradoxne, práve toto obddobie bolo mimoriadne nepriaznivé pre ženy, ktoré sa stali iba nástrojom na rodenie detí. Ženy boli v horšom spoločenskom postavení ako pred Veľkou francúzskou revolúciou. Oslobodenie prinieslo až feministické hnutie, ktoré žiadalo, aby sa ženy stali plnoprávnymi členmi spoločnosti. Po dlhých politických bojoch ženy získali právo voliť, prístup k univerzitnému vzdelaniu, právo na primeranú mzdu, či právo na ochranu pred sexuálnym násilím. Zapojením žien do ekonomického procesu a do spoločenskej diskusie sa otvoril priestor jednak pre ich slobodné rozhodovanie, osobnú nezávislosť a výraznou mierou ovplyvnili celú spoločnosť nielen na poli pracovného trhu ale aj intelektuálnym prínosom a vstupom do politiky.

Rozvojom sociálneho štátu došlo k prevzaniu zodpovednosti za sociálne zabezpečenie do rúk štátu. To, čo bolo v minulosti záležitosťou rodiny, sa stalo agendou štátnych úradov a poisťovní. Rodina stratila ďalšiu zo svojich tradičných výsad. Prístup k základným sociálnym istotám sa stal dostupným pre každého občana. Už nie je ekonomicky nevyhnutné mať rodinu, ale mať pravidelný príjem a číslo sociálneho poistenia.

Čo je to tradičná rodina?

Zástancovia „tradičnej rodiny“ sa odvolávajú na model usporiadania rodinných vzťahov, kde manželia žijú v spoločnej domácnosti a vychovávajú vlastné alebo adoptované deti. Takáto rodina je považovaná za homogénnu s vopred určenými rodovými úlohami, otec je živiteľom rodiny a matka sa prevažne stará o výchovu detí a chod domácnosti (označované ako rovnosť v olišnosti). Muž je predstaviteľ racionálneho uvažovania a rozhodnosti, žena predstavuje emocionálnu zložku. Deti navštevujú školu a pripravujú sa na svoje budúce zamestnanie, v prípade dievčat je dôraz kladený na materstvo. [4]

„Keď sa povie rodina, máme bežne na mysli rodinu postavenú na manželstve muža a ženy, kde deti majú možnosť vidieť vzory milujúcej mamy a otca. (...) Začali sa však objavovať a presadzovať nové teórie o spoločnosti, ktoré zásadne ohrozujú tento spoločne zdieľaný pohľad. (...) Niektoré z nich však priamo spochybňujú základné ľudské hodnoty akými je život, manželstvo muža a ženy či právo rodičov na výchovu svojich detí alebo potrebu detí vyrastať v stabilnej rodine s mamou a otcom.“
Vyhlásenie Aliancie za rodinu

Ilustračné foto
Poznáme dátumy a vznik veľkých historických udalostí. Životy bežných ľudí a história rodiny sú nám však celkom neznáme.
Foto: wikimedia.org

Mýtus tradičnej rodiny

Socializácia detí a edukačný systém trvajúci od skorého detstva až do dospelosti, nové pracovné príležitosti, možnosť finančnej nezávislosti, možnosti plánovania rodičovstva a sociálne zabezpečenie štátu sú iba niektoré z mnohých výdobytkov modernej doby, ktoré nás nútia prehodnotiť ideálnu predstavu „tradičnej rodiny“. Do takto chápaného ideálu rodiny sa totiž nezmestí ani historické usporiadanie rodiny ani súčasné usporiadanie rodiny. Rodina nie je v kríze, ale v prirodzenom vývoji. Anthony Giddens na adresu tradicionalistov hlásajúcich návrat k tradičnej rodine uvádza: „Návrat k tradičnej rodine nie je možný už len preto, lebo v obvyklej idealizovanej podobe, ku ktorej sa zástanci tradície hlásia, vlastne nikdy neexistovala; mala príliš veľa autoritárskych čŕt, na to, aby sme tento model mohli opäť použiť.“ [5]. Bežná stredoveká ani novoveká rodina nepoznala príležitosť odborného vzdelávania, slobodný výber povolania, ani výber životného partnera na základe lásky.

Aká je moderná rodina?

  • Rodina je vytváraná na základe slobodnej voľby a citovej náklonnosti a nie na základe ekonomického záujmu, tak ako to bývalo v minulosti.
  • Rodinné vzťahy sa stávajú rovnocenné, tradičné patriarchálne rodinné vzťahy sú na ústupe, partneri majú rovnaké práva a nie sú na nich kladené očakávania vychádzajúce z náboženských alebo spoločenských predsudkov.
  • Rodina nie je prekážkou k individualite, človek sa môže slobodne rozhodovať aké povolanie chce v budúcnosti vykonávať, ako, kde a s kým chce v budúcnosti žiť. Rodinný pôvod už nepredurčuje človeku osud v takej miere ako v minulosti.

Formy rodiny

Sociológ Anthony Giddens vo svojej knihe Sociológia opisuje viaceré formy rodiny. Kým v súčasnosti je za ideál „tradičnej“ rodiny považovaná nukleárna rodina, t.j. manželský vzťah muža a ženy spojený s výchovou vlastných alebo adoptovaných detí v spoločnej domácnosti, poznáme aj iné formy rodiny. Vo východnej Európe sa vyskytovala rozšírená rodina, kde v jednej domácnosti okrem rodičov a ich detí žijú aj starí rodičia, bratia a sestry so svojimi partnermi a pod. Existujú aj rodinné spoločenstvá, ktoré nie sú založené na pokrvnej príbuznosti. Ide o komunity, ako napríklad izraelský kibuc, kde sa hospodári formou kolektívneho vlastníctva a prebieha kolektívna výchova detí. Predpokladá sa, že podobná forma rodiny existovala aj v časoch lovcov a zberačov. Kým v západnom svete je manželstvo spájané s monogamiou, tento stav ani zďaleka nemožno považovať za normu. Antropológ George P. Murdock v roku 1949 publikoval štúdiu „Sociálna štruktúra“ v ktorej porovnával niekoľko stoviek vtedajších kultúr a dospel k záveru, že viac než 80 percent kultúr pripúšťa polygamiu, teda manželský stav s viac než jedným partnerom alebo partnerkou. Rodinou taktiež nazývame spoločnestvo, kde sa o výchovu detí stará osamelý rodič, pričom pomoc s výchovou môžu poskytovať starí rodičia alebo súrodenci. Sociológovia za rodinu považujú aj rozvedených partnerov, napriek tomu, že nebývajú v spoločnej domácnosti, striedavo sa starajú o spoločné deti.

Manželstvo

Podľa sociológov je manželstvo definované ako spoločensky uznaný sexuálny zväzok dvoch ľudí, spravidla odlišného pohlavia. Manželstvo a rodina nie je to isté. Manželstvo možno chápať ako právny akt, pričom rodina je sociálna konštelácia. Ako sme poukázali vyššie, medzi ľuďmi sa vytvárajú rozmanité vzťahy. Tvrdiť, že existuje univerzálny model rodiny ušitý na mieru všetkým ľuďom nachádzajúcich sa v rôznych životných situáciách, je utópiou. Európska kultúra dospela k presvedčeniu, že rozvedení ako aj osamelí rodičia, homosexuáli ako aj heterosexuáli si zaslúžia rovnakú úctu, zaobchádzanie a pokiaľ je to možné, aj bezproblémový prístup k rovnakým právam. Manželstvo je inštitúcia vytvorená právnym systémom, nie je biologicky ani „prirodzene“ daná. Definíciu manželstva môžeme preto kedykoľvek upraviť podľa aktuálnych potrieb a konsenzu v spoločnosti.

Politické utópie kresťanských idealistov

Snahu o „záchranu rodiny“ vyhlasovanú kresťanskými politikmi môžeme vnímať ako túžbu po lepšie usporiadanej spoločnosti. Iste, každá doba so sebou prináša nové výzvy, zmeny ale aj sklamania. S rýchlymi a dynamickými zmenami sa mnohí z nás nedokážu vysporiadať a tak siahajú po záchrannom kolese v podobe snov a ideálov. Výzva k návratu k „tradičnej rodine“ je politická utópia, ktorá nemá ani v histórii ani v súčasnosti žiadnu oporu. Kresťanstvo hlása príkladný život, ktorý má byť vzorom pre druhých ľudí. Čo sa stane, ak sa tejto myšlienky chopia ľudia, ktorí prepašujú náboženské ideály do štátneho aparátu a svoje túžby vyhlasujú za všeobecne platné normy? Nereálne utópie nie sú v spoločnosti realizovateľné, história ukazuje, že neraz sú dokonca veľmi nebezpečné.

Ilustračné fotoIlustračné foto
Rodina ako cieľ systematickej propagandy. V nacistickom Nemecku podporovala vláda nielen tradičnú rodinu ale aj pôrodnosť. Páry boli povzbudzované mať toľko detí, koľko bolo možné. Rodina, ekonomický užítok nárastu populácie a morálka sa zlievali do jedného celku a boli tak účinným nástrojom demagógie. Ekonomické výhody nemajú nič do činenia s morálnym konaním. Deti boli nielen v nacistikom Nemecku, ale aj v iných ideológiách, vnímané ako nositelia hodnôt svojich rodičov, spôsob zvyšovania ekonomického a vojenského potenciálu krajiny, ktorým bude možné kolonizovať ďalšie územia.
Foto: www.crestock.com
Pokiaľ kresťanské organizácie budú v diskusiách naďalej prezentovať neznalosť širšieho kontextu spoločenských problémov, pokiaľ neposkytnú dôveryhodné argumenty pre svoje chápanie manželstva, než len citáty z Biblie, či osobné dojmy s nádychom pátosu, je len ťažko predstaviteľné že budú vo verejnej diskusii brané ako rovnocenní partneri voči zástancom sekulárneho humanizmu. Ak je snahou organizácií ako je napríklad Aliancia za rodinu, získať na svoju stranu ľudí, ktorí nemajú dostatočné vedomosti, neoverujú si ponúkané informácie alebo si vystačia s jednoduchým vysvetlením zložitých otázok, potom sa strafili do čierneho. Nemajú ale kresťania oveľa väčší potenciál v tom, aký pohľad môžu ponúknuť súčasnému svetu?

V nasledujúcej časti seriálu Kresťanské peklo sa dozviete ako kresťanské organizácie využívajú demagógiu vo svoj prospech.

„Autor rozsiahlej americkej štúdie hovorí, že medzi životom detí vyrastajúcimi v homosexuálnych a heterosexuálnych rodinách je kvalitatívny rozdiel, nepodáva však žiadne vysvetlenie prečo k rozdielom docháza. Je zarážajúce, s akou istotou kresťanské organizácie manipulujú s výsledkami výskumu. Na niekoľkých riadkoch vám dokážu podať jasné vysvetlenie a hneď stanoviť aj politické závery.“

STREDA, 19. marca

  1. Anthony Giddens: Sociologie, Argo, Praha 1999, s.158
  2. Jan Keller: Nedomyšlená společnost, Nakladatelství Doplněk, Brno 2003, s.50
  3. Tamtiež
  4. Citované a doplnené autorom blogu o niektoré pasáže: Peter Ondrejkovič a Jana Majerčíková: Zmeny v spoločnosti a zmeny v rodine, Časopis Sociologického ústavu SAV, Ročník 38, 2006, číslo 1.
  5. Anthony Giddens: Sociologie, Argo, Praha 1999, s.181
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?